第4冊 第3課 mikehnep 大漲潮

關於島上古時候的大漲潮傳說。

🔊 ipisa so kapiwalam da no mamli so kanen aka no asa aka rarakeh a mavakes am, to da cita o wawa a to miparai a omoyot (mipangci) a. 有一天,一個孕婦和一個老婦人一起聊天,忽然她們看見海水急速地退去。
🔊 maniring o mamli so kanen am, “mi ta pa tomavo so attaw ta, ta ala ya maci o wawa ya” koan na. to zakzak sira omonot do wawa, am ji da apisa. 孕婦說:「我們去取海水吧,看樣子海水可能要乾掉了。」她們快步去追海水,可是都趕不上。
🔊 mazikna o mamli so kanen am, to rana miwalam a, to na cita o attaw a omvoyog do teyrahem no ahan a, kapanci na no kararay na omvaliked sia. 孕婦追累了就停下來休息,忽然看見白石頭底下有水流出來,於是叫同伴一起搬開白石頭。
🔊 valikeden da am, to ngalabobo o attaw do teyrahem a, katavo da rana so attaw da; asio do kavavatanen a, o ranom ori am, to rana mamtes a komalabobo a, to sia rana malalayo a mangay do ili a. 她們一搬開,底下的海水立刻湧出,然後取了海水;因為是天意,那水便大量湧出,她們開始用跑的回村莊。
🔊 ji ngahay a miparako o wawa, miratateng am, to na rana ngaopa sira o mamli so kanen a, to ngangato o wawa ori am, to rana ngay do kahangoan am, do kasolian am, to sia rana mikakalakalat o tao a tomanang do makakarang a tokon a. 海水迅速漲起,後來淹沒了孕婦二人;海水繼續上漲,淹沒了林投樹區與芋田區,人們紛紛爬往高山避難。
🔊 meyenaen o wawa am, do Jipeygangen rana aka do Jiciakateleman rana a tokon o nitomoaw a, kato na rana atazangposan no pongso ya nimehnep a; ikasiam na a kawan am, ori rana o nitazetazestes na omavak a, kangay na rana maneyked do adan a paneyneykedan na. 海水漲停後,除了 Jipeygangen 山與 Jiciakateleman 山的山頭露出外,全島皆被淹沒;直到第九年,海水才開始慢慢退回原位。
🔊 mitametamek rana o pongso ta ya am, aciacilban na no tao do to am, maniring do raroa aka apo na am, “teywara pa o rako a karatayan ito, am makey kamo a pakasen ko” koan na. 島上長出草後,天上的人看見我們的島,就對他兩個孫子說:「那塊大平原真美,你們願意下凡嗎?」
🔊 ”imo saon am” koan na no apo na, miratateng am, mangap so asa aka kawalan a kapakovot na so asa aka apo na, kapangap na so asa aka vato a, kapakovot na so asa aka apo na. 他的孫子說:「一切都由你。」於是他拿了竹子裝入一個孫子,又拿石頭裝入另一個孫子。
🔊 pakasen na sira am, asio do masagpaw o vato a, kato na ngosokan a makas do avak na Jipaptok; o kawalan am, mapapaw a, kato na par’isan sia no sinazowsaw no angit a, kasasnad na do karatayan do ranom. 他將竹子和石頭一起丟下,石頭較重直落到 Jipaptok 山中央;竹子較輕,隨天上的氣流飄到平地水邊。
🔊 makas o vato do teyrahem am, to misisi a kapakowbot no kanakan, milingalingay am, “ikong o ko nikapoan ya” koan na am, mi na oliin o vato ori a kapinan na jia; “asio ya maciglang ya; wajin sira ina ya?” koan na am, akmi to miningeninget a, macita no akay na do to am, to mikeykam’ing a, “na kalaen sira ina na ya an? am asio o niapoan na?” koan na. 石頭落地後裂開,跑出一個小孩;他四處張望說:「我從哪來的?」又摸石頭:「怎麼這麼硬?我父母呢?」快哭的模樣讓天上的祖父大笑:「他在找爸媽嗎?但他哪有雙親啊!」
🔊 mehtak o kawalan am, to pa miyoyowyaw do karatayan ori, ta o akay da o mapisinmo sira; mosok rana o nimehtak do vato ori am, masazi na rana o nimapo do kawalan, am ori rana o nipieyheza da miyoyowyaw a. 竹子落地後迸出另一個小孩,他四處走走;那是祖父安排讓他們會合,於是石頭人下山遇見竹人,兩人就一起玩耍起來。

本課文法解析|mikehnep 大漲潮

(一)時間詞 ipisa so ka-…「有一次」

故事常以「有一天/有一次」開場,結構為 ipisa「一次」+ 斜格 so + 名物化前綴 ka-。例(1)中 a ka 出現兩次:第一次作「和」、第二次作數量單位。

1. ipisa so kapiwalam da no mamli so kanen a ka no asa a ka rarakeh a mavakes am,
有一天,一個孕婦和一個老婦人一起聊天。

(二)ka-「同伴」

ka- 除了常見功能,亦表「同伴」。例(2)中「叫同伴一起翻開白石頭」。

2. mazikna o mamli so kanen am, to rana miwalam a, to na acita o attaw a omvoyog do teyrahem no ahan a, kapanci na no kararay na omvaliked sia.
孕婦追累了就休息,忽然看見白石頭底下有水流出,於是叫同伴一起搬開白石頭。

(三)名詞 ka-…-an(大片區域)

本課多個 ka-…-an 名詞表示「某區域」:例(3)ka-ango-an「林投樹一帶」、ka-soli-an「芋田區」;例(4)ka-ratay-an「大平原」。

3. to ngangato o wawa am, to rana ngay do kaangoan am, do kasolian a,
海水繼續漲起,淹沒林投樹一帶,進而淹沒芋田區。
4. teywara pa o rako a karatayan ito!
那個大平原實在太讚了!

(四)mika-「紛紛」

mika- 表「紛紛地…」,之後語根需重疊。例(5)mika-kala-kalat「紛紛爬上」。

5. to sia rana mika-kalakalat o tao a tomanang do makakarang a tokon a.
人們紛紛爬往較高的山上去。

(五)名詞乎?動詞乎?(由代名詞位置判別)

達悟語中名詞/動詞界線不總是清楚,可從代名詞位置與時貌變化觀察:動詞性強者代名詞會因時態移位;名詞性強者代名詞多留後位。例(6)kalaen「找」動詞性最強;niapoan「父母」名詞性最強;例(7)nikapoan「從…來的」介於兩者間。

6. “na kalaen sira ina na ya an? am asio o niapoan na?”
「他是在找媽媽和爸爸吧?但是他哪有雙親呢?」
7. “ikong o ko nikapoan ya?”
「我是從什麼地方來的?」

(六)ori o …「因此,這就是…」+ i-(原因)

ori o … 後常接以 i- 標示「原因」的動詞形,如 ni-piey’ezani-i-pi-’eza)、「因此在一起」;ni-taze-tazestesni-i-…)「逐漸…了的原因」。

8. am ori rana o ni-piey’eza da miyoyowyaw a.
他們兩個人因此一起到處遊玩去了。
9. ori rana o ni-tazetazestes na omavak a.
因此海水才開始逐漸消退。

學習活動|mikehnep 大漲潮

(一)角色扮演:大漲潮(前半段)

兩位學生分飾「孕婦」與「老婦人」,其餘同學擔任村人,按照課文情節重演海水急退→搬開白石頭→海水湧出→急跑返村的段落。

(二)角色扮演:石人與竹人(後半段)

三位學生分飾「天上的祖父」與兩位「孫子」,演出丟下石人/竹人、落地誕生、相遇玩耍等情節;可加入地名口訣(Jipaptokkaratayan 等)。

課後練習|mikehnep 大漲潮

  1. 短劇改編:閱讀〈石人與竹人〉(1995 臺灣省文獻委員會《臺灣原住民史料彙編》第一輯,pp. 19–36),將故事改寫成短劇(含角色表、場景、旁白)。
  2. 300 字傳說寫作:人類始祖來源
    可參考下列素材(可中/達悟語皆可),以自己的敘事口吻寫一篇約 300 字的傳說:
    mitámek o pongso no tao do niavakan na jia no henep am, aciacílban na ni akay ta do to am, “teywára pa o karatayan ito a na kaboan no tao” koan na am, ori o nipakasan na sira do teyrahem so mian do katangked na a raroa ka apo na.
    在大漲潮退去之後,蘭嶼島開始長草,天上的祖父俯瞰後說:「那個沒人居住的大平原太美了」,於是將身邊的兩個孫子放下到島上。

    o asa am, nikozong na do vato a kapakas na sia, kasasnad na do kanavakan na Jipaptok, o asa am, nikozong na do kawalan a kapakas na sia, kasasnad na do karatayan do ranom, miratateng am, misaraw sira, ta o akay da am, ori o mapisinmo sira, kapiyoyóyaw da.
    他把一個裝進石頭後丟下,落在 Jipaptok 半山腰;把另一個裝進竹子後丟下,落在平原水邊。之後他們相遇、一起閒逛,因為祖父的安排。

    ipísa so kapikawalam da am, makateh o otod da, kadkáden da am, to rana mipazábtek a, akma so mavakes, ta asa ngernan o vehavehan na am, miotot o tao do otod da, mehakay do maciawanan da, mavakes do maciaozi da.
    有一天,他們聊天時膝蓋發癢,抓後慢慢腫脹如懷孕;十個月後各自右膝生男、左膝生女。

    aráko rana sira am, to da pisinmoa o macianak da, miának sira am, madaday a mavota pa, do kakaniaw na, ta miketeh pa sira,
    長大後把各自孩子結為夫妻,所生皆失明,因兄妹通婚為禁忌。

    miratateng am, pipaliten da o anak da a mavakes, a mangay do macianak da a mehakay, miának sira am, ori o nikapia na rana no mata no anak da, am ori o nipakateneng da rana do kaji misinmoan no mikakteh, ta marahet, ori o nipiparo rana no tao ya.
    後來互換女孩並與對方的兒子成婚,所生孩子才正常;自此才知兄妹不可通婚,人類因而繁衍。
  3. 十格漫畫+說明:把本課故事畫成 10 格漫畫,並附一段完整的文字敘述(可標地名、人物、時間順序)。