(一)數字:ika- 序數、tey-「每」、maka-「共」
已學:序數 ika-;分配/總量語境中的 tey-「每」。本課新增 maka-「共」,常與天數搭配。
1. ika-doa na araw no ni-patoyon do makoyab am, mai sira o p-in-atoyon,
賓客於被邀請的第二天下午前來禮主家。
2. citaen da o kalovotan no vilang no p-in-atoyon aka no keylian da, ka-haban da jia so teysa ngernan, ta i-hawa o teysa ka tao a abo so anmo.
分堆前,核對賓客與村人的總份數,另加十份備用。
3. o apereh so hakawen am, maka-tey-tetlo a araw o pangap da so soli; am o aro so hakawen am, ji ngian so maka-lima a araw am, maka-pito a araw.
田少者共三天;田多者共五至七天。
(二)patoyon「邀請」的動詞變化
ma-patoyon 不及物「(去)邀請」,補語用斜格 so;ni-patoyon(< ni-i-patoyon)及物「已被邀請」;p-in-atoyon 名詞化為「賓客/受邀者」。
4. no teyka rana mangap so soli am, o-mlivon rana o mehakay a ma-patoyon so zipos da am, ka-gagan da do pikaililian na.
挖好芋頭後,男人環島至各村邀請親友。
5. ika-doa na araw no ni-patoyon do makoyab am, mai sira o p-in-atoyon …
受邀的第二天下午,賓客前來,隨即歌唱至天亮。
(三)-dpon「堆疊」的變化
pa-dpon-en「使堆放」→ 受事多為 soli(芋頭);ni-dpon(< ni-i-dpon)「已被堆放的」。
6. a no teyka rana ni-pareng o tatala a ni-vatekan am, mangap rana so soli a pa-dpon-en do tatala.
船造好刻好後,將芋頭堆放到船上。
7. madagdag am, vo-nongen rana o ni-dpon do tatala a soli, ka-vonong da sia do inaorod, ka-pinmo rana.
天亮時把堆在船上的禮芋分堆到前院,然後領取。
(四)ni-… na「最高級」
ni- 作最高級標記,單獨或修飾名詞時多接 na:o ni-marai na ili「最遠的部落」、ni-manowji na「最後的」。
8. no ma-pateketekeh am, panmaen pa o ni-marai na ili, ni-manowji na o keylian.
分贈禮肉時先由最遠的部落開始,本村殿後。