第4冊 第7課 mivazay 舉行落成禮

描述達悟族舉行新船落成禮的準備、流程與文化意涵。

🔊 a no teyka rana nipareng o tatala a nivatekan am, mangap rana so soli a padponen do tatala. 當船造好並刻好以後,就開始挖芋頭堆放在船上。
🔊 o apereh so hakawen am, makateytetlo a araw o pangap da so soli, am o aro so hakawen am, ji ngian so makalima a araw am, makapito a araw. 芋田數少的人家大概採挖三天,田多的人家則需五到七天。
🔊 no teyka rana mangap so soli am, omlivon rana o mehakay a mapatoyon so zipos da am, kagagan da do pikaililian na. 挖好芋頭之後,男人便環島前往各村邀請親朋好友。
🔊 ikadoa na araw no nipatoyon do makoyab am, mai sira o pinatoyon, kapianoanood da do makoyab, aka do mahep, kato da arawan a mianoanood. 賓客於被邀請的第二天下午前來禮主家,然後開始唱歌慶祝;入夜後再唱,直到隔天天亮。
🔊 madagdag am vonongen rana o nidpon do tatala a soli, kavonong da sia do inaorod, kapinmo rana; citaen da o kalovotan no vilang no pinatoyon aka no keylian da, kahaban da jia so teysa ngernan, ta ihawa o teysa ka tao a abo so anmo. 到了早上,就把堆在船上的禮芋分堆在前院,然後核對賓客與村人的總份數,另加十份備給未領到禮芋的人。
🔊 teyka minmo am, manakep so kois; ji to gcin o toda apia so lima, ta o madket so lima am, maooyat o mangay manakep so kois, am ori o ikateyapia na citaen no miyangangay a gomcin do amaot a manakep so kois ya. 分完禮芋後開始捉豬;捉豬不是一般人都能參與的,必須是力氣大、抓力強的人,因此觀看年輕人下豬檻捉豬是件精彩的事。
🔊 teyka rana igoan am, sazaban rana, kaparpareng rana sia, kapivonong rana so mataen; teyka mivonong so mataen am, manwaway rana kapatotolaw da so cinedkeran; kaosok da rana nia do ttaw a avavangen, 刺過豬喉、燒好豬毛、分解豬隻,然後分配生吃的肉丁;接著握拳吶喊向大船前進,進行拋船儀式,最後抬船至海邊試航。
🔊 o ji meyhehezahez a maooyat a tao am, ori o mangay mangavavang am, ori o citan so kalalam na no vayo a tatala. 參加試航的人必須是有衝勁且有力氣的,而試航的目的在於檢視新船在海上的速度。
🔊 no teyka mangavavang am, omoli rana sira, kapateketekeh rana, no mapateketekeh am, panmaen pa o nimarai na ili, nimanowji na o keylian; ori o katoatontonan no pamarmarngan so kanen do tatala ya. 試航完畢後返回村莊,分贈禮肉;分贈時由最遠的部落開始,本村則殿後。以上是新船完工落成禮的全過程。

本課文法解析|mivazay 舉行落成禮

(一)數字:ika- 序數、tey-「每」、maka-「共」

已學:序數 ika-;分配/總量語境中的 tey-「每」。本課新增 maka-「共」,常與天數搭配。

1. ika-doa na araw no ni-patoyon do makoyab am, mai sira o p-in-atoyon,
賓客於被邀請的第二天下午前來禮主家。
2. citaen da o kalovotan no vilang no p-in-atoyon aka no keylian da, ka-haban da jia so teysa ngernan, ta i-hawa o teysa ka tao a abo so anmo.
分堆前,核對賓客與村人的總份數,另加十份備用。
3. o apereh so hakawen am, maka-tey-tetlo a araw o pangap da so soli; am o aro so hakawen am, ji ngian so maka-lima a araw am, maka-pito a araw.
田少者共三天;田多者共五至七天。

(二)patoyon「邀請」的動詞變化

ma-patoyon 不及物「(去)邀請」,補語用斜格 soni-patoyon(< ni-i-patoyon)及物「已被邀請」;p-in-atoyon 名詞化為「賓客/受邀者」。

4. no teyka rana mangap so soli am, o-mlivon rana o mehakay a ma-patoyon so zipos da am, ka-gagan da do pikaililian na.
挖好芋頭後,男人環島至各村邀請親友。
5. ika-doa na araw no ni-patoyon do makoyab am, mai sira o p-in-atoyon …
受邀的第二天下午,賓客前來,隨即歌唱至天亮。

(三)-dpon「堆疊」的變化

pa-dpon-en「使堆放」→ 受事多為 soli(芋頭);ni-dpon(< ni-i-dpon)「已被堆放的」。

6. a no teyka rana ni-pareng o tatala a ni-vatekan am, mangap rana so soli a pa-dpon-en do tatala.
船造好刻好後,將芋頭堆放到船上。
7. madagdag am, vo-nongen rana o ni-dpon do tatala a soli, ka-vonong da sia do inaorod, ka-pinmo rana.
天亮時把堆在船上的禮芋分堆到前院,然後領取。

(四)ni-… na「最高級」

ni- 作最高級標記,單獨或修飾名詞時多接 nao ni-marai na ili「最遠的部落」、ni-manowji na「最後的」。

8. no ma-pateketekeh am, panmaen pa o ni-marai na ili, ni-manowji na o keylian.
分贈禮肉時先由最遠的部落開始,本村殿後。

學習活動|mivazay 舉行落成禮

(一)角色扮演:報導「殺豬盛況」

一位學生擔任解說員(口語旁白),其他同學分組扮演年輕壯丁,按流程演出:捉豬 → 刺喉放血 → 燒豬毛 → 分解 → 分配生食肉丁。

旁白口白範例:
‧「分完禮芋後,年輕人下豬欄捉豬(manakep so kois),力氣大的先上。」
‧「刺喉(igoan)→ 燒毛(sazaban)→ 分解(kaparpareng)→ 分配肉丁(kapivonong so mataen)。」
‧「接著握拳吶喊,向大船前進!」(全體吶喊/踏步)

(二)「飛魚電台」記者連線:拋船儀式現場

一位同學擔任記者、另一位負責錄音。其餘同學飾演身著丁字褲的達悟健兒,握拳吶喊向大船漸進,完成拋船,最後抬船到海邊推入海試航。

連線腳本參考:
記者:「各位聽眾,現在在大船前,壯丁們正握拳吶喊前進(manwaway kapatotolaw),準備拋船。片刻後,新船將被抬往海邊試航(mangavavang)。」
受訪者(禮主): 「今天謝謝各村親友遠道而來,晚間歌會會一直唱到天亮。」
收束語:「拋船順利,新船速度檢視完成,稍後開始分贈禮肉。」

課後練習|mivazay 舉行落成禮

  1. 流程海報製作:以「大船落成禮」為主題,從採挖芋頭到分贈禮肉,配合圖片與簡短文字完成一張海報或單頁網頁。
    建議節點與關鍵詞:
    ① 採挖芋頭(pangap so soli)→ ② 邀請賓客(mapatoyon)→ ③ 歌會(anood)→ ④ 分堆禮芋(vonongen / kavonong)→ ⑤ 捉豬/刺喉/燒毛/分解(manakep / igoan / sazaban / kaparpareng)→ ⑥ 分配肉丁(kapivonong so mataen)→ ⑦ 拋船(握拳吶喊前進,manwaway kapatotolaw)→ ⑧ 試航(mangavavang)→ ⑨ 分贈禮肉(先最遠部落,o nimarai na ili)。
  2. 新聞稿撰寫:〈蘭嶼電子報〉現場報導:以新聞五要素(何時、何地、何人、何事、為何)撰寫 300–500 字,報導本次落成禮實況,含一段引用語與一張流程照片。
    版型提示:
    ‧ 標題(可加地名與儀式名)
    ‧ 導語 2–3 句:時間/地點/核心亮點(如拋船、試航)
    ‧ 主體:流程重點+文化意義(互助、分享)
    ‧ 引用語:禮主或長者 1 句(例:「希望新船伴我們平安出海,年年豐收。」)
    ‧ 結語:後續安排(分贈禮肉、謝賜)